Osud PKO mi pripomína históriu Bratislavského hradu. Ruina hradu mala byt pod politickým tlakom zbúraná (a nahradená budovami internátov). Zachránila ho kultúrna verejnosť. Vyhorený hrad bol v roku 1956 zrekonštruovaný a dnes už nikto nepochybuje, že to bolo dobre riešenie.

Celú patovú situáciu podľa môjho názoru, spôsobili J@T neodkúpením budovy PKO v roku 2006.

Keď kupovali od mesta pozemky (za cca 166,- EU/m2),  vedeli, že v záväznom uznesení o predaji pozemkov poslanci jasne žiadali súčasne aj predaj budovy.  Teda nie búranie, ale zhodnotenie budovy PKO, v ktorej bola z mestských peňazí zrekonštruovaná estrádna hala.  Dá sa tým spochybniť tvrdenie, že súčasne z predajom pozemkov „kupujú“ aj  búranie budovy PKO.

Tým, že o druhú časť uznesenia, teda odkúpenie budovy, neprejavili záujem, spochybňujú aj svoje pravo domáhať sa spôsobenej škody, ktorou náš teraz strašia. Nárok J@T na spôsobenú škodu je len papierový drak na veľmi vratkých nohách.

Keď plne funkčnú budovu roku 2011 podivnými dodatkami prevzali do svojich rúk nebolo možné pokračovať vo využívaní PKO na prenájom a rôzne kultúrne a komerčné akcie. Interiér bol znehodnotený a zdevastovaný. Napriek tomu si 80% Bratislavčanov búranie nepraje a som presvedčená, že problém náhrady škody je skôr na strane mesta. Chce to však odvahu, ktorú zatiaľ žiaden primátor nemal.

(zdroj dokumentov a prieskumu spoločnosti FOKUS na http://www.pko.estranky.sk/  )

Elena Pätoprstá

0905537102

20. 10. 2015