Dobrý urbanista je schopný vychádzať z potrieb a požiadaviek obyvateľov jestvujúceho územia. Je ochotný prijať argumenty viacerých odborníkov, nielen dopravných inžinierov, alebo ekonómov, ale aj sociológov, lekárov, psychológov, environmentalistov, odborníkov na klimatické adaptačné stratégie, hydrológov, názor historikov aj prognostikov
Považujem za etické voči petržalskému obyvateľstvu, aby sa priestor,  kde sa v súčasnosti ľudia rekreujú a športujú, pretvoril na zelený park anglického typu a to nielen v ochrannom  pásme Chorvátskeho ramena, ale všade tam, kde sa zachovali lúky a stromy pri obytných domoch.

Petržalka ma výnimočnú šancu realizovať jeden z najprogresívnejších projektov Lineárnych parkov v Európe. Spojiť zeleným biokoridorom a ekologickou dopravou: centrum mesta - Sad Janka Kráľa - Petržalský lineárny park - skatebordový park pri Námestí republiky s areálom Veľký Draždiak. Bezbariérovo spojiť Petržalku a natiahnuť cyklotrasy popod diaľnicu do južnej časti Petržalky smerom na Rusovce. Je tu veľká šanca na plynulé prepojenie vodného toku Chorvátskeho ramena popod križovatku Bosákova a tak isto na križovatke pri Technopole a súčasne s tým vybudovať bezbariérový peší a cyklistický prechod.  V súčasnosti sú oba prechody v týchto križovatkách mimoriadne nebezpečné, či už pre chodcov alebo cyklistov.

Prípadná stavba električky by sa mala riešiť veľmi citlivo, obchádzať stromové celky a lúky využívané na rekreáciu, čo najďalej od obytných budov, ktoré svojou polohou spôsobujú kaňonový efekt a násobenie hluku. Automobilová doprava by mala byť (aj z tohto dôvodu) v riešenom území tabu a mala by viesť len v súčasnosti využívaných cestách  a zásobovacích trasách. Oproti novostavbe Petržalka City, je časť územia, ktorá je v súčasnosti zastavaná zdevastovanými stavbami, ktoré by bolo vhodné nahradiť novou kvalitnou zástavbou, sústredenou tak, aby rešpektovala priestor lúky využívanej na rekreáciu, ochrannú zeleň popri domoch a najmä vzdialenosť od jestvujúcich obytných budov. Logicky sa tu potom žiada peší a cyklistický most cez Chorvátske rameno a jeho napojenie na prechod k Vlasteneckému námestiu.

Progresívni európski urbanisti názory obyvateľov a odbornej verejnosti plne rešpektujú: objektovú skladbu a funkcie mesta vzhľadom na skrátenie dopravných trás a energetické straty skôr koncentrujú do jadier a okolie zachovávajú pre parky podporujú mobilitu a zdravie obyvateľov sieťou cyklotrás. Máme veľkú nádej dostať do územného plánu hlavného mesta „Zelenú chrbticu Petržalky“. Pevne verím, že v Bratislave neprofesionalita, neodbornosť a patologická ziskuchtivosť neprevalcujú túto jedinečnú šancu nášho mesta.

Elena Pätoprstá

19.1.2014